reklama

vypadok pamate I.

V živote každého človeka sú okamihy, ktoré si bude pamätať, akoby sa stali len včera. Samozrejme sú aj také, ktoré mu už po roku - dvoch budú pripadať, ako vzdialený príbeh niekoho iného.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Sárin život sa odohrával podľa prvého scenára. No ten nemal len jedného režiséra.

Sára presne vedela, že tento deň, túto chvíľu si bude vedieť vybaviť aj po 30 rokoch. Ležala na posteli a bezvýrazne pozerala na svoj obraz v zrakadle zabudovaného šatníka. Trištvrte z neho už zívalo prázdnotou. Len v zvyšnej časti, určenej na vešanie kabátov, blúzok a ostatných vecí príliš cenných na pokrčenie, vyseli svadobné šaty. Zvyšná časť s policami bola napchatá taškami s nepotrebnými, nenosenými alebo inak nevyužitými šatami, handrami a vecami určených pre bezdomovcov alebo do najbližšieho second-handu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sára sa márne už vyše pol roka snažila predať svoje krásne šaty. Bol to presne rok a pár dní, čo bola pani Cutterlyová. No doteraz ich nikto nechcel, nikto neprejavil záujem. Teda až na toho travesti umelca, ktorý si ich nevhodne zmýlil so šatami použiteľnými na jeho veľkolepú šou.

Zvyšok vecí, prakticky všetko hmatateľne vlastníctvo, bolo úhľadne naskladané v dvoch obrovských designérskych kufroch hriešne drahej značky. Malý príručný kufrík, ešte nezazipsovaný a pripravený vstrebať zvyšok Sáriných náležitostí, odhaľoval čiastočne svoje útroby. Všetko ostatné zbalené, pripravené na cestu.

No Sára už vedela, že nikam necestuje. Že toto balenie, plánovanie, všetky tie predstavy, to všetko zmizlo v jednom okamihu a jednom telefonáte. Vedela, že o chvíľu bude musieť tie kufre otovoriť a ich obsah opäť naukladať do poličiek a zavesiť na teraz prázdne vešiaky. Sáru začali štípať oči a o chvíľu sa už tečúcim slzám ani nebránila. Vedela, že toto je ďalšia prehra a najhoršie na tom je, že tomu musí čeliť sama.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pred včerom bola Sára ešte plná entuziazmu a nadšenia z cesty a z nového života. Teraz tu ležala schúlená na postely a sťažka oddychovala. Pokúsila sa posadiť sa, no hneď, ako sa podoprela rukami sa jej spravilo nevoľno a tak sa s celým sebazaprením presunula na záchod. Chladivý pocit zo záchodovej misy na jej zápästiach jej trošku pomohol pozviechať sa, no zvuk podobný tej jej spred pár minút len o asi dve poschodia vyššie ju prinútil opäť vstať.

Presunula sa preto do kúpeľne a pustila naplno kohútik s teplou vodou. Sára sa opierala o umývadlo a hľadela na svoj bledý odraz v zrkadle. Horúci vzduch sa však rýchlo zrážal na sklenej ploche a zahmlieval Sárinu tvár ako nevyditeľný plášť. Ani nevedela ako dlho si nechávala prúdy vody stekať na jej ubolené telo. Hlavu mala ako vo zveráku, no aj tak sa snažila rozpamätať na tú osudnú noc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vedela však, že je to márne a bez zásahu vyššej moci alebo niekoho, kto by jej všetko objasnil, nepríde na nič viac, ako už sama vedela. Bolo jej jasné, že po takom množstve alkoholu by si nič nemohol pamätať ani notorický alkoholik navštevujúci denne pochybné zariadenia, nie to ešte ona.

Z úvaj ju odrazu vytrhol zvuk telefónu. 

- bože ako ja neznášam telefóny. - pomyslela si Sára, no vedela, že to môže byť niečo dôležité, a tak si chvatom obmotala osušku okolo ešte mokrého tela a utekala vybehla z kúpeľne. Po ceste do spálne zanechávala za sebou morké stupaje ako amatérsky zlodej svoje odtlačky prstov. K stopám sa pridal aj pramienok vody, ktorý odkvapkával z jej dlhých tmavočervených vlasov. Keď dobehla k slúchadlu, ozval sa v ňom už len obsadzovací tón.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- to som si mohla myslieť, dočerta. - zahrešila nahlas, no vôbec sa jej tým neuľavilo.

Vrátila sa preto späť do kúpeľne a omotala si uterák okolo jej mokrých vlasov. Prešla do kuchyne a sadla si za barový pult. Do vysokého pohára s vodou vhodila dva šumivé aspiríny a pozorovala, ako tabletky pomaly stúpajú v bublinkujúcom pohári.

- achhhh, keby som si tak len vedela spomenúť. Sára zavrela oči, akoby čakala, kedy sa jej začne pod viečkami odohrávať spätne jej príbeh uplynulých dní, hlavne tej inkriminovanej noci. No nič sa nestalo, pod viečkami stále tá istá tma ako obyčajne. Bublinky ticho pukotali a vyskakovali nad hladinu pohára. Sára vypila aspirin tak rýchlo, ako sa dalo a prešla znova do spálne.

Kufre stáli nehybné, stále ešte zbalené a pripravené na cestu. Vtom si všimla obálku, ktorá len tak nenápadne vytŕčala z kabelky. No Sára si vôbec nespomínla na to, že by od niekoho dostávala obálku. Mala však nepríjemný pocit kdesi v žalúdku. Podvedome tušila, že niečo nie je v poriadku.

stanislava crowley

stanislava crowley

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mam 25 a mam rada zivot Zoznam autorových rubrík:  la famme noirSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu